reklama

Art Brut: Hodnota "škaredého umenia"

Výtvarný smer, známi tiež ako ugly art (ang. „škaredé umenie") alebo outsider art, bol inšpirovaný práve výtvarným prejavom detí a psychicky chorých ľudí, ktorých výtvory nezvykne laická spoločnosť označovať za umenie - väčšinou skôr za presný opak (hoci ide o isté tabu). Pri prvom pohľade si zaiste poviete: „Prečo si mám vážiť takéto čmáranice? Veď to nie je umenie urobiť!" Dovolím si namietať(:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Nechcem tu teraz strácať čas históriou smeru spomínaného v úvode - to nech si každý sám vygoogli, alebo vyhľadá v Gombrichovi. Radšej by som sa venovala niečomu trochu inému: čo je to, čo považuje spoločnosť v umení za správne a estetické?

Mám pocit, že pre väčšinu je umenie renesančná maľba, prípadne s ním baroko, a dokonca ešte aj taký impresionizmus dokáže nejako stráviť. Určite ste sa už ale stretli s podstatne novšími dielami, ktorým sa neraz bezostyšne prezýva „moderné umenie" - akoby išlo o nejakú nadávku - aj keby vám laici falošne tvrdili, že tomu tak nie je (iba za to, že to za umenie pokladajú iní). Pričom abstraktná maľba tu tvorí nepochopenú kapitolu samú osebe. Je veľká škoda, že si ľudia myslia, že v súčasnosti (teda za posledných cca 100 rokov) výtvarné umenie naberá dekadentný charakter. Nehovorím, že sa od praveku stále posúvame ďalej, to nie, nič také tým nenaznačujem. Trápi ma len, že človek akoby rozdeľoval umenie na dobré (pokiaľ možno teda realistické a harmonické) a zlé (čiže čmáranice, ktoré dokáže urobiť každý).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Akt (zľava): Bouguerau a Dubuffet
zdroj: http://im-akermariano.blogspot.sk/2011/06/jean-dubuffet.html

Zo škôlky si toho veľa nepamätám - najjasnejšie si ale vybavujem, ako nás raz pani učiteľky usadili za stoly a ukázali nám na chvíľu jednoduchú postavičku, ktorú sme mali za úlohu nakresliť. Okamžite som si do hlavy vyryla tú predlohu, aby som ju čo najvernejšie vyobrazila. Doteraz tú kresbu máme doma zarámovanú na chodbe - mama ju využíva, aby sa mohla pred návštevou vždy pochváliť, aké má geniálne dieťa (teda že som už v malom veku vedela že človeku sa kreslia dve ruky hore, dve nohy dole, nos medzi očami, atď). Naši boli na mňa hrdí, učiteľky pochválili a návšteva pritom aj tak iba neurčito prikyvovala. Poviem vám, nedivím sa im - veď v podobnej kresbe nie je ani za mak originality.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pravdou je, že potláčame kreativitu u detí už v zárodku, keď ich na základe kresby prevychovávame, že človek má dve oči nie jedno, päť prstov, nie tri,... a kde nezasiahnu rodičia, celkom iste príde na rad škola: tu máte všetky poučky, takto to je, nič nehovorte a počúvajte. Tejto forme založenej na memorovaní a pasívnom osvojovaní si učiva bohužiaľ najviac nahráva fakt, že na písomkách sa ukazuje byť účinná. Každý ale dobre vie, že žiak si môže pamätať učivo ešte ďalší týždeň, no pokiaľ nejde o základné vedomosti (zjednodušené na úroveň písať-čítať-počítať), pravdepodobne bude pre neho stále viac a viac zahmlené, až nastane chvíľa, kedy si nebude pamätať, že sa niekedy túto látku učil. No a toto sa deje úplne bežne. Problém nastáva, keď zrazu neskôr učitelia od nás chcú rozmýšľať, vyjadrovať svoje názory a my na nich len tupo hľadíme, akoby sme sa pýtali - a čo si máme myslieť?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ukážka typickej tvorby Jean Dubuffeta a jeho ranej tvorby (vpravo).
zdroj: http://www.moma.org/collection_images/resized/630/w500h420/CRI_107630.jpg
http://www.youtube.com/watch?v=Cdkr5aD5fQA

Preto si myslím, že art brut by malo nájsť v súčasnosti u ľudí pochopenie - obzvlášť, keď je prejav spontánnosti bez pretvárky a zapierania svojej ľudskej prirodzenosti dnes tak potláčaný a málo bežný. Ako malá som vystriedala viacero výtvarných krúžkov, no keď som mala niečo okolo desať rokov, prestala som a na maľovanie zanevrela - paradoxne práve kvôli jednej učiteľke výtvarnej. Ešte teraz sa mi vybavuje, ako po tom, čo som dokončila kópiu Vermeerovho Dievčaťa s perlou, podišla ku mne, zvraštila tvár pri pohľade na môj výtvor a špachtľou ho neváhala „upraviť", aby sa nemusela hanbiť vystaviť ho (aj keď to nevyslovila nahlas, bolo to z toho cítiť). Nenahovárala som si, že moja maľba je vierohodnou kópiou majstra, no bolo to nakreslené mojím štýlom a spolu to tak nejako išlo na tom plátne dokopy, takže som bola spokojná. Po „odborných finálnych úpravách" to nevyzeralo ani ako dielo moje ani ako učiteľkine. Skôr by sa dalo povedať, že sa mi to hnusilo - pripomínalo mi to zdeformovaného mrzáka, ku ktorému som sa v nijakom prípade nechcela hlásiť. A počula som o viacerých takýchto prípadoch aký sa stal mne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nerobím si nádeje, že sa teraz budete rozplývať nad týmto umením. Pravdepodobne vám to aj tak bude pripadať hnusné - ostatne, nejde o prvoplánovú krásu Da Vinciho. Je totiž ľahké mať rád niečo „ľúbivé" - či už ide o obsah alebo o formu. Alebo dokonca o ľudí. Jediné v čo dúfam je, že si po tomto snáď raz dáte do chodby zarámovať nakresleného „netvora" svojej ratolesti radšej ako panáčika cez kopirák. Ja určite.

Obrázok blogu

zdroj: http://denisgastonart.blogspot.sk/2011/06/jean-dubuffets-cow.html

Veronika Fülepová

Veronika Fülepová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študentka s malým veľkým snom živiť sa raz filmom(: Zoznam autorových rubrík:  o FILMEo UMENÍo KULTÚRE a SPOLOČNOSTI

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu